Len, čo vložím list do obálky,
spytujem sa tisíckrát,
prečo vlastne tie zradné diaľky
mám tak rád.
A keď súmrak do dvier mi vkročí,
zamĺkly a smutný hosť,
vravím ti, že tých prázdnych nocí
mám už dosť.
Až ma raz unaví
môj život túlavý,
viem, že rád rozlúčim sa s ním.
A všetky záveje
na zeleň nádeje,
premením lúčom slnečným.
Až ma raz unaví
môj život túlavý,
viem, že rád rozlúčim sa s ním.
A všetky záveje
na zeleň nádeje,
premením lúčom slnečným.
Často sa však v živote stáva,
že sa všetko zauzlí
a deň každý, jak horká káva,
býva zlý.
Ak mi prvý mráz krídla spáli,
oči smútku neoddám,
veď tam doma svet nesklamaný
práve mám.
Až ma raz unaví
môj život túlavý,
viem, že rád rozlúčim sa s ním.
A všetky záveje
na zeleň nádeje,
premením lúčom slnečným.
Až ma raz unaví
môj život túlavý,
viem, že rád rozlúčim sa s ním.
A všetky záveje
na zeleň nádeje,
premením lúčom slnečným.
|
Repete:
Beatmen:
Collegium Musicum:
