Stál som so Soňou
tam pod jabloňou,
mám to rád.
V zátiší stromov
mal som tam možnosť
dlhšie stáť, dlhšie stáť.
Tam na zastávke autobusu
hádam aj chcela aspoň pusu,
mám, čo mi patrí,
nemal som sa báť.
Nie, nie, nie,
to tak zvláštne znie,
nie, nie, nie,
načo trápenie.
Nie, nie, nie,
čo sa trápiť mám,
nie, nie, nie,
že len sám sa hrám.
Dávali novú
eS Lorenovú,
už jej tieň.
Krv robí z vody,
má také zvody
ako sen, ako sen.
V zápale kvôli tomu kinu,
stískal som rúčku susedkinu,
len škoda potom
osvetlili sieň.
Nie, nie, nie,
to tak zvláštne znie,
nie, nie, nie,
načo trápenie.
Nie, nie, nie,
čo sa trápiť mám,
nie, nie, nie,
že len sám sa hrám.
Hráme sa, hráme,
stále, keď máme
náladu.
Hry, dobre známe,
dajte za mňa
do radu, do radu.
Hráme sa kocky, ententyčky,
na schovávačku, na gombičky,
ten, čo to skúsi
vyhrať musí raz.
Nie, nie, nie,
to tak zvláštne znie,
nie, nie, nie,
načo trápenie.
Nie, nie, nie,
čo sa trápiť mám,
nie, nie, nie,
že len sám sa hrám.
Nie, nie, nie,
veď už nieto kam.
|