Dosť už mám tých prázdnych fráz
a nudných kníh
a preto na najkratší pás
si nahrám len svoj vzdych.
Aj keď to viem,
že tak málo znamená
pre vás môj vzdych.
Ó, už vám
viac neprezradím,
ó, už vám,
zo svojich próz a drám,
ó, už vám, ó ó ó, z próz a drám.
Čo je vám do mojich lások
a či som páchal sladký hriech,
ak chcete vám tu pustím pások,
na ktorom mám svoj smiech.
Aj keď ja viem,
že tak málo znamená
pre vás ten môj smiech.
Ó, už vám
viac neprezradím,
ó, už vám,
zo svojich tajných próz a drám,
ó, už vám, ó ó ó, z próz a drám.
A k tým hrám a kocky tu sú,
to ešte zo mňa býva hráč,
čo na dne jak zvitok papyrusu,
vykopú snáď môj plač.
Aj keď to viem,
hm, že tak málo znamená
pre vás môj spráchnivelý plač.
A tak ten dávny papyrus,
ó, už vám
viac neprezradím,
ó, už vám,
zo svojich próz a drám,
ó, už vám, ó ó ó, z próz a drám.
|