|
|
Francis Cabrel - Samedi Soir Sur La Terre Francis Cabrel - Samedi Soir Sur La Terre | | Prichádza, vidí ho, chce ho
A jej oči robia to ostatné
Pripravuje sa na zapálenie ohňa
Vo všetkých svojich gestách
Potom je to už klasický príbeh
Nech už je dym akýkoľvek
Nech už je hudba akákoľvek
Dviha si vlasy
Dúfa, že v jej očiach
Figuríny bude vedieť čítať
Usadí sa, všade pozerá
Pripravuje si vety
Keďže ona sa trocha priblížila,
Zrazu sa ich oči prekrížia
Potom je to už normálny príbeh
Pohár, ktorý ona prijme
Úsmevy, ktoré on vysiela
Trocha sa približujúc
Vidí jemné tiene
V jej očiach sochy
Nestojí za to, aby som upresňoval
Odkiaľ sú a čo si hovoria
Je to príbeh pre dieťa
Normálny príbeh
Celkom jednoducho, jednoducho
Je jeden sobotný večer na Zemi
Jeden sobotný večer na Zemi
Rozprávajú sa, dotýkajú sa, dobre vedia,
Že raz budú musieť vyjsť
Sú povinní dotýkať sa,
Taká silná je hudba
Potom je to už len dobrodružstvo,
Ktoré začína na zadnom
Sedadle auta
Vidí modré tiene,
Čo radosť kreslí
Na jej čele sochy
Nestojí za to, aby som upresňoval
Odkiaľ sú a čo si hovoria
Je to príbeh pre dieťa
Normálny príbeh
Celkom jednoducho, jednoducho
Je jeden sobotný večer na Zemi
Jeden sobotný večer na Zemi
Nestojí za to, aby som bol presnejší
Tento príbeh je už skončený
Toľko by sme z neho spravili
Keby sa len dalo ísť odznova
Celkom jednoducho, jednoducho
Je jeden sobotný večer na Zemi
Jeden sobotný večer na Zemi |
| |
