Hovoríš si, čo mi dávaš, stačí,
tvár sa ti však pri tých slovách mračí,
snáď jedenkrát uverím,
dnes neverím,
dnes viem,
že sa svet náš
rozdvojí.
Snáď svet nezhorí
až lásku svoju stratím,
len nádej hovorí,
že raz mi dlhy splatí.
Hovoríš mi, že ma v srdci nosíš,
inú však o lásku tiež prosíš,
táto cesta spoločná
je konečná,
ty choď, ja veľmi rada
postojím.
Snáď svet nezhorí
až lásku svoju stratím,
len nádej hovorí,
že raz mi dlhy splatí.
Láska, ktorú rozdávaš len nocou,
stala sa už pre mňa chladnou rosou,
stráca sa mi v diaľavách,
kde o barlách
sa lúčim s láskou tou,
čo chladí.
Snáď svet nezhorí
až lásku svoju stratím,
dážď tu hovorí,
že raz mi dlhy splatí.
A snáď svet nezhorí
až lásku svoju stratí,
len dážď tu hovorí,
že raz mi dlhy splatí.
|