Ak máš silu,
súď ma, súď,
a knihovňou
núť ma, núť,
do tých pút
budem rád.
Môj hriech
prísne zváž,
aj zvlášť,
veď o ten hráš,
šach hráš,
lebo máš
v rukách môj plán.
V kúte šachovnice
viem sa brániť síce,
vzdám,
sa však vzdám
tentokrát.
Dávnym mojím je snom
sám byť svojim väzňom,
skús, zamknúť skús,
sedím rád.
Tam zvlášť, prosím,
cháp ma, cháp,
bozkami tráp ma, tráp,
pri nich súď,
či ťa mám rád.
|