Kým
vietor tasí
púpave vlasy,
posledné lúče leta nám
na stromy a na ker šípový,
až tá krása dych ti zastaví,
na stromy a na ker šípový,
až tá krása dych ti zastaví.
Kým
slnko chladné
za obzor sadne,
nechcem sa mestom túlať sám,
hľadám vílu, dievča zasnené,
čo s ňou strávim chvíle jesenné,
hľadám vílu, dievča zasnené,
čo s ňou strávim chvíle jesenné.
Na lístie maľované
sype zima srieň,
belasý kruh očí privieram,
keď slová vysnívané
vravieť tíško smiem,
nežným dychom do jesenných rán.
Nám
jeseň milá,
kraj pokreslila,
máva nám divých husí šíp,
vietor tančí s lístím farebným,
naše mladé srdcia vedno s ním,
vietor tančí s lístím farebným,
naše mladé srdcia vedno s ním.
Na lístie maľované
sype zima srieň,
belasý kruh očí privieram,
keď slová vysnívané
vravieť tíško smiem,
nežným dychom do jesenných rán.
Na lístie maľované
sype zima srieň,
belasý kruh očí privieram,
keď slová vysnívané
vravieť tíško smiem,
nežným dychom do jesenných rán.
|