Som kvet, som strom, som skala,
som dúšok sviežich snov,
len hľaď, ja som tá malá,
čo spáva s bábikou.
Ó nie, už nie som malá
a s bábou nechcem spať,
mám mäkkú dlaň a tú dám tebe,
keď ma vieš mať rád, mať rád, mať rád.
Sme noc, čo noc, tak šťastní,
ja láskať viem, ach viem,
len poď a lampu zhasni
a zotri tieň zo stien.
V tej tme sa dobre verí,
že tieňov vôbec niet,
že biele krídla dverí
vedia uchrániť náš malý svet.
Si môj, ja som ti dala
to autíčko s bábikou
a často som sa smiala
nad tvojou detskou hrou.
Ty z auta tank si spravil
a bábiky zoradil v šík
a tak si sa mi znavil,
že už nepočuť z dvora tvoj krik
a tá hra, prekliata, na ten šík,
prečo nik nepovie, kde môj syn hrá sa dnes,
čo je s ním ?
Na námestí sa bijú
tretia A s treťou Bé,
v krčme chlapi pijú
a krv im prudko vrie.
Len boj ich vášne schladí,
len boj, tá mužská hra,
pre túto hru spustli sady,
túto hru, páni, preklínam ja,
preklínam ju na tank a na boj a na šík,
a dnes pýtam sa nad ohňom obecným,
či niekto objaví na šťastie, na lásku rým.
|
