Lálá lalala ....
Jak srieň v modrej diaľke nad zemou
sa náhlia vláčky belavé,
svoj sen tou poštou pošlem za tebou,
nech ti pár básní napovie.
Ja viem, biele mráčky nad hlavou
nájdu cestu diaľavou
a s jarnou spŕškou pozdravov
ti náhle vrátia smiech na tvár.
Tam, pozri, mráčik poštový,
nesie ti pozdrav v náručí,
iste sa u vás zastaví,
nič to, keď trošku zaprší.
Lálá lalala ....
Jak sieť svietia stužky koľají,
na ktorých vlak môj hľadá cieľ,
tak čítaj, čítaj, tak čítaj, čítaj,
ja tiež možno že povzdych zatajím,
že som zas k diaľkam odišiel.
No vieš, biele mráčky nad hlavou
nájdu cestu diaľavou,
s jarnou spŕškou pozdravov
ti iste vrátia smiech na tvár.
Tak vyčkaj, mráčik poštový,
nesie ti pozdrav v náručí
a zas sa u vás zastaví,
nič to, keď trošku zaprší.
Lálá lalala ....
Raz snáď až sa celkom usadím,
už neodídem nikdy sám,
len čítaj, čítaj, len čítaj, čítaj,
dnes rád dýcham v tajge vôňu zím
a v nich sa k tebe navraciam.
A tak, biele mráčky nad hlavou
nájdu cestu diaľavou,
s jarnou spŕškou pozdravov
ti iste vrátia smiech na tvár.
Tak vyčkaj, mráčik poštový,
nesie ti pozdrav v náručí,
a zas sa u vás zastaví,
nič to, keď trošku zaprší.
Lálá lalala ....
|