Pod okienkom som ja stál
a dáždik sa z neba lial,
teba som ja, moja milá,
čakal, vyčkával.
Keby som ťa nemal rád,
nevedel bych vyčkávať,
no mňa ani mokrá chvíľa
nezaženie spať.
Plačú a plačú nebesá,
prší, nech prší, nehnem sa,
neschladí mňa troška vody,
keď ja s ohňom v srdci chodím
za tebou, ach, moja milá,
vytúžená, vysnená.
Prší, prší, len sa leje,
nezatváraj, milá, dvere,
vyslyš moje túžby tajné,
moje nádeje.
Plačú a plačú nebesá,
prší, nech prší, nehnem sa,
neschladí mňa troška vody,
keď ja s ohňom v srdci chodím
za tebou, ach, moja milá,
vytúžená, vysnená.
Plačú a plačú nebesá,
prší, nech prší, nehnem sa,
neschladí mňa troška vody,
keď ja s ohňom v srdci chodím
za tebou, ach, moja milá,
vytúžená, vysnená.
|
Robo Grigorov:
