Ten zlodej čas,
ten zlodej čas mi mnoho vzal,
vzal každú drahú tvár,
bolo ich iba pár,
čo tu viac povedať,
keď srdce nebije
a hlásia mráz,
len adieu
a stíšiť hlas.
Ten zlodej čas,
ten zlodej čas aj toho vzal,
čo ma aj v daždi a hustej hmle vedel nájsť,
toho vzal, kto ma raz pohladil pohľadom,
keď mávla mi dlaň jak motýlia
a pohľadom, kde ho vzal,
kam ho dal,
je tam deň ?
Tu je noc,
ten zlodej čas
má temnú moc.
Ten zlodej čas,
ten zlodej čas aj spomienkam
berie moc poslednú,
stratia jas, vyblednú
a v sobotu podvečer,
keď už ísť nemám kam,
tie obrázky si prezerám,
ten zlodej čas.
Ten zlodej čas,
ten zlodej čas aj toho vzal,
čo mi dal ako kráľ
napospas dušu raz,
za mojej duše pol,
za bozk a za popol,
za puzdro, v ktorom bol
vianočný staniol,
za jeden zlatý vlas,
keď všetko, všetko dal,
ten zlodej čas
to všetko vzal.
Ten zlodej čas,
ten zlodej čas mi vzal aj mňa,
to dieťa vo mne, hľa,
ešte sa v piesku hrá,
stavia si krásny hrad,
nechce ísť ešte spať,
no počujem už hlas,
poď domov už je tma.
Ten zlodej čas,
ten zlodej čas mi všetko vzal,
keď človek ako kôň nemá chuť už zmierniť cval,
keď človek zabudnúť má chuť, kde včera spal,
keď človek v hrudi má už iba mŕtvy sval,
keď nevie už kam dal svoj život ako šál
a hlásia mráz,
ten zlodej čas mi lásku vzal.
|
Hana Hegerová:
Hana Hegerová:
Hana Hegerová:
