Tak stromy si už nasadili zlaté parochne,
rozdávajú voľné lístky a chce sa im spať,
je tu čas, keď sedávame mlčky pri okne
a z oblohy na zem padá chladný vodopád.
Na chodníku vyrástol les dáždnikov,
chvíľa ako stvorená pre básnikov,
vietor si hrá svoju hmlistú pieseň,
že sa letu narodila jeseň.
Jeseň je čas ohníkov a šarkanov,
na nároží predavačka gaštanov,
z úst nám každé slovko oblak pary vynesie,
no a všetkým sa za letom čoraz viacej cnie.
Jeseň dáva sladké plody záhradám,
v jeseni sa neubrániš náladám,
jeseň je čas vinobraní, jarmokov a snov,
jeseň nás vždy poprikrýva hebkou bielou hmlou.
Dni sú kratšie a na poliach horia ohníky,
letu klesla od únavy hlávka a chce spať,
ale píše do jesennej kroniky
o každom z nás, čo už dal, čo má ešte dať.
Vtáky balia kufre smer svet korálov,
mačiatka sa k sebe túlia pod bránou,
vietor spieva svoju hmlistú pieseň,
že sa letu narodila jeseň.
Jeseň je čas ohníkov a šarkanov,
na nároží predavačka gaštanov,
z úst nám každé slovko oblak pary vynesie,
no a všetkým sa za letom čoraz viacej cnie.
Jeseň dáva sladké plody záhradám,
v jeseni sa neubrániš náladám,
jeseň je čas vinobraní, jarmokov a snov,
jeseň nás vždy poprikrýva hebkou bielou hmlou.
|