Toľko ulíc vedie k nášmu domu, toľko ľudí, ľudí prejde pod oknom a ja čakám, stále čakám v ňom, kým mi ktosi dýchne na záclonu a povie mi poď už, poď už von. Toľko krokov badám na chodníku, ktoré zvonia, zvonia pre mňa, vedú sem, kto mi zmení vánok na pieseň, kto mi zlomí samotu a pýchu, kto mi na prah položí ten sen. Krúť si vánok, krúť si modré krosná, dvíhaj k slnku strom a jeho list, priveď toho, kto má ku mne prísť, kto ma jedného dňa vzbudí zo sna a vezme šťastnú do ulíc. Toľko vody tečie do potoka, letia zrnká, zrnká z diaľok do diaľok, jar je plná nežných obálok a ja čakám ako smädná rieka, veď sem, voda, veď sem jeho krok. Ó, ó, krúť si vánok, krúť si modré krosná, dvíhaj k slnku strom a jeho list, priveď toho, kto má ku mne prísť, kto ma jedného dňa vzbudí zo sna a vezme šťastnú do ulíc. Krúť si vánok, krúť si modré krosná, dvíhaj k slnku strom a jeho list, priveď toho, kto má ku mne prísť, kto ma jedného dňa vzbudí zo sna a vezme šťastnú do ulíc.