Mesto mávlo už krídlami brán,
nad priekopy klesli mosty,
je to jedno z tých priezračných rán,
keď sa už musí ísť.
Keď sa na svitaní lúčia drsní muži,
hľadajú vhodné slová,
ženám zostáva
iba dotyk ich rúk.
Mesto mávlo už krídlami brán,
prachom cesty cvála jazda,
je to jedno z tých priezračných rán,
keď hlas poľnice znie.
Muži ostrohami bodli rýchle kone,
kopytá temne zvonia,
v meste zostáva
iba ozveny tón.
Ženie ich cval, túžba sálavá,
muži verní sú len diaľavám,
každý má v sebe,
každý má v sebe plán.
Mesto mávlo už krídlami brán,
nad priekopy klesli mosty,
je to jedno z tých priezračných rán,
keď sa už musí ísť.
Keď sa na svitaní lúčia drsní muži,
hľadajú vhodné slová,
ženám zostáva
iba dotyk ich rúk.
Ženie ich cval, túžba sálavá,
muži verní sú len diaľavám,
každý má v sebe,
každý má v sebe plán, jéjejé.
Mesto mávlo už krídlami brán,
nad priekopy klesli mosty,
je to jedno z tých priezračných rán,
keď sa už musí ísť.
Keď sa na svitaní lúčia drsní muži,
hľadajú vhodné slová,
ženám zostáva
iba dotyk ich rúk,
iba dotyk ich rúk,
iba dotyk ich rúk,
iba dotyk ich rúk ....
|
