PV: V háji pri rieke sedí schúlený,
má čižmy a plášť,
v rukách stíska prút, včera kúpený,
z hôr spúšťa sa dážď.
Jeho mĺkva tvár
láka lieňov pár,
v mokrom ráne tíško svieti
z lacných cigariet žiar.
Čaká s prútom tú svoju driečnu
riečnu kráľovnú,
ktorá v kľude vôd
vpláva k múdrej návnade.
Stále dúfa v tú krásnu chvíľu,
chvíľu čarovnú,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade.
Každý z nás pozná jeho známy stan,
komárom je v ňom hej,
rybár Maťko ich krvou kŕmi sám,
má refrén z nej.
Chce mať spústu rýb,
sedí ako hríb,
k tomu piesňou plaší kŕdeľ,
dočká sa kaprov modrých.
Čaká s prútom tú svoju driečnu
riečnu kráľovnú,
ktorá v kľude vôd
vpláva k múdrej návnade.
Stále dúfa v tú krásnu chvíľu,
chvíľu čarovnú,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade.
Ďuríček:
A teraz niekoľko rád kolegom rybárom:
Ak nechcete klamať, nech vám predavačke v Rybe
hodí kapra ponad pult, potom môžete každému
bez začerveňania povedať, že ste ho chytili.
Keď chytíte v prítomnosti kibicov sumca, utrúste:
No, to je už druhý.
A na otázku, či od rána povedzte:
Nie, od tridsaťročnej vojny.
PV: Čaká s prútom tú svoju driečnu
riečnu kráľovnú,
ktorá v kľude vôd
vpláva k múdrej návnade.
Stále dúfa v tú krásnu chvíľu,
chvíľu čarovnú,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade,
keď sa len tak plavák pohne
býva v nálade.
Ďuríček:
Tak čo ujo ? Berú, berú ?
Ale starú Belu.
|
Repete:
Beatmen:
Collegium Musicum:
