Koľkýkrát
tichý sad
si lístie
na jeseň vystiela.
K nohám ti čas
vanie chlad,
tak ako z vrát
kaštieľa.
Premeň ten deň
na pieseň,
na pieseň pre ľudí.
Nech znie v nej
láska a nádej,
ktorá v nás cit prebudí.
Listy vietor zvial, už zvial,
od záhrad bez zábran,
daj si na krk šál, svoj šál,
schúľ sa do kabáta.
Čoskoro naveje do záhrad
páperie snežné,
mráz v oknách už kreslí
zas živé kvety nežné.
Kým nová jar, tiež vlani,
posype pár zlatom ciest,
ty nie si dušou,
vždy máš predjarný,
mladý smiech.
Listy vietor zvial, už zvial,
od záhrad bez zábran,
daj si na krk šál, svoj šál,
schúľ sa do kabáta.
Listy vietor zvial, už zvial,
od záhrad bez zábran,
daj si na krk šál, svoj šál,
schúľ sa do kabáta.
|
Repete:
Beatmen:
Collegium Musicum:
