Adios, láska zlá, lá la lá ...
Slnko a páľava,
plazza sa na vyhňu mení,
zlaté víno sa podáva
a mne sa v žilách krv pení.
Hudba lákavo vyhráva,
no ja ju už nedocením,
nikdy snáď,
nikdy snáď.
S ohňami pohľadov
od vekov hrajú sa ženy
a ja sám medzi toľkými
cítim sa tak opustený.
Aby vzal to čert,
že sa dnes Fernando s Dolores žení,
že si za ženu berie tú jedinú,
ktorú mám rád.
Adios, láska zlá,
treba ísť, čas je prúd,
adios, nádej má
iba ten, kto vie zabudnúť.
Adios, láska zlá,
treba ísť, čas je prúd,
adios, nádej má
iba ten, kto vie zabudnúť.
Adios, láska zlá, lá la lá ...
Fernando tancuje,
očami Dolores hladká
a ja z kúta sa pozerám,
žiarlim, no pomsta je sladká.
Nech len čoskoro zotmie sa,
cesta je ku šťastiu vratká,
plná zrád,
plná zvád.
Tiene sa dĺžia,
už na plazzu večer si sadá,
slepá vášeň ma spaľuje,
za pásom ruka kord hľadá.
Pohár v odlesku zazvoní
a ja len padám a padám,
k nohám tej, čo ma nechcela,
jedinej, čo som mal rád.
Adios, láska zlá,
treba ísť, čas je prúd,
adios, nádej má
iba ten, kto vie zabudnúť.
Adios, láska zlá,
treba ísť, čas je prúd,
adios, nádej má
iba ten, kto vie zabudnúť.
|