Už znie sirén tón,
už znie lodný von,
hneď za rána
dvíha kotvy loď.
Už blíži sa čas,
čo rozlúči nás,
nám z piesne vĺn
znie šepot vôd.
Keď prístav v hmlách sa stráca,
nech znie tá pieseň vzácna,
loď odpláva v diaľ,
tvoj bozká ma žiaľ,
veď pieseň, tá vánkom je brán.
Loď odpláva v diaľ,
tvoj bozká ma žiaľ,
keď pieseň, tá vánkom mi hrá.
Noc blýskavých rán,
nám znie oceán,
ten hlas vábi,
taký nemá nik.
On nádherne znie,
nám predsa sa cnie,
o prístave sní námorník.
Keď prístav v hmlách sa stráca,
vždy znie tá pieseň vzácna,
loď odpláva v diaľ,
tvoj bozká ma žiaľ
a viem, že zas vrátim sa rád.
Keď prístav v hmlách sa stráca,
vždy znie tá pieseň vzácna,
loď odpláva v diaľ,
tvoj bozká ma žiaľ
a viem, že zas vrátim sa rád.
Loď odpláva v diaľ,
tvoj bozká ma žiaľ
a viem, že zas vrátim sa rád.
|