Zora: Na plátne sa slnko zgúľa,
to ho kreslil majster Fulla.
Zbor: Jedno slnko svieti v ráme,
druhé v parku, kde sa hráme,
všade dobrá nálada.
Zora: Ktoré z nich je krajšie, deti ?
Hádam to, čo v ráme svieti.
Zbor: Veru áno, načo zvada,
maľované nezapadá
a ozajstné zapadá.
Spolu: Maľované slnko svieti celkom jarne
a náš malý výlet začína sa zdarne,
maľované slnko, maľovaná tráva,
výletníkov víta jarná Bratislava.
Zora: Hop, šup a sme pri Dunaji,
Dunaj veru neutají.
Zbor: Hop, šup a sme pri Dunaji,
Dunaj veru neutají,
že je ako nevesta.
Zora: Každú jar a každú zimu
vo vlasoch stužka žiari mu.
Zbor: Vo vlasoch mi zatiaľ jeho,
všetkým deťom pre radosť,
ligotavá až na most.
Spolu: Maľované slnko svieti celkom jarne
a náš malý výlet pokračuje zdarne,
maľované slnko, maľovaná tráva,
výletníkov víta jarná Bratislava.
Zora: Ráno Jano pozval Janu,
vraj sa pozrú na fontánu.
Zbor: Sadli ku nej a tu zvrchu,
spustil na nich Roland sprchu,
a hneď deti poznačia.
Zora: Roland, Roland, nie si vari
na takéto žarty starý ?
Zbor: Veď sa správaj vychovane,
keď už stojíš na fontáne,
stojíš celé storočia.
Spolu: Maľované slnko svieti celkom jarne
a náš malý výlet už sa skončil zdarne,
maľované slnko, maľovaná tráva,
dovidenia o rok jarná Bratislava.
|
Zora Kolínska:
Josef Abrhám:
Zora Kolínska:
Karol Duchoň:
