Ľúbi kvety,
ľúbi kvety,
moja milá.
Do okna si
pekný muškát
vyložila.
Nuž si tam ten muškát stojí,
odísť odtiaľ, to sa bojí,
v suchu schne a v daždi mokne
a keď prší mokne potme, mokne potme.
Ja sa ho pýtam:
„Povedz mi ty tam,
prečo sa bojíš,
prečo tam stojíš“?
Čo z toho má muškát,
keďže potme mokne v okne.
On mu ale,
on mu ale
neodpovie.
Snáď to ani,
ani on sám
nevie, kto vie.
A ja pod tým oknom stojím,
zaklopať sa totiž bojím,
stojím jak ten muškát v okne
a keď v noci prší moknem, potme moknem.
Pýtam sa teda,
pýtam sa seba:
„Prečo tam stojím,
čoho sa bojím“?
Čo z toho má človek,
keď potme, potme mokne.
|