Jéé, svet je vraj z rubov a líc,
hoc má stovky súradníc,
sláva okrem lesku tiež.
Chcel som stále byť len váš,
ó, klaun, tragéd i mecenáš,
aká škoda, že už viem.
Že hmla býva krásne biela,
že tma býva zlá a čierna,
že aj šíp sa míňa cieľa.
Tisíckrát som prišiel k vám,
neraz s piesňou, no i sám,
bol som svetlo, vy tieň.
Ó ó ó, ešte stále chcem byť váš,
klaun, tragéd i mecenáš,
aj keď poznám a viem, viem, viem.
Že hmla býva krásne biela,
že tma býva zlá a čierna,
že aj šíp sa míňa cieľa,
žiadna sláva nie je verná,
že si občas z nás aj strieľa,
že hmla býva krásne biela, ó, jé.
|
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
