Šuby, duby,
ležím včera večer sám na gauči,
šuby, duby,
čosi, keď už usínam, zamravčí,
šuby, duby,
to ma v tento pozdný čas pobúri,
šuby, duby,
kde sa tu len vzal ten hlas kocúrí ?
Šuby, duby,
čo to asi ?
Šuby, duby,
čo to straší ?
Šuby, duby,
keď tých zvukov bolo viac do rána,
šuby, duby,
hovorím si, vstanem snáď z divána,
šuby, duby,
vtedy čosi začína sa smiať,
šuby, duby
a ja cítim, že musím sa báť.
Šuby, duby,
že tu asi,
šuby, duby,
že tu straší.
U ú ú ....
Záhada taká, vždy schladí ma,
keď ma hadími zrakmi objíma.
Záhada taká, je ako prízrak desný,
veď znepokojí len a potom sa z nej zle sní.
Šuby, duby,
sadla sova na náš dvor, zahúka,
šuby, duby,
noc tak námet na horor ponúka,
šuby, duby,
červotoč tu v dreve je zakliaty,
šuby, duby,
zimomriavky po tele chodia ti.
Šuby, duby,
čo to asi ?
Šuby, duby,
čo to straší ?
Šuby, duby,
skriňa praská, skriňa sa otvára,
šuby, duby,
ktosi na mňa díva sa z pohára,
šuby, duby,
tajomnejší ani sen nebýva,
šuby, duby,
či sa mi to všetko len nesníva.
Šuby, duby,
že tu asi,
šuby, duby,
že tu straší.
U ú ú ...
Záhada taká, vždy schladí ma,
keď ma hadími zrakmi objíma.
Záhada taká, je ako prízrak desný
veď znepokojí len a potom sa z nej zle sní.
Šuby, duby,
dosť však bolo záhadných otázok,
šuby, duby,
poznám dievča ako z kníh obrázok,
šuby, duby,
viac než všetky strašidlá straší ma,
šuby, duby,
že si ma tá deva zlá nevšíma.
Šuby, duby,
to ma straší,
šuby, duby,
to ma straší,
Šuby, duby,
to ma straší,
šuby, duby,
to ma straší.
Šuby, duby, šuby duby, šuby, duby ......
|
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
