Šiel chlapec lúkou
a v tráve slnko hľadal,
krajinou zlou a krutou
šiel a k zemi padal.
Zabili slnko ľudia zlí
a všetkým oči vyhasli,
kde sa to stalo, nevie nik,
ten chlapec však bol mučeník.
A keď tak ľúbil,
veď bol to chlapec muž
a mŕtvym očiam sľúbil,
že nájde slnka lúč.
Zabili slnko ľudia zlí
a všetkým oči vyhasli,
kde sa to stalo, nevie nik,
ten chlapec však bol mučeník.
V tej veľkej chvíli
šiel v mene lásky
a v mene všetkých,
všetkých dobrých ľudí.
On vdýchol slnku život svoj,
aby už na zemi vládol len pokoj,
keď vrátil ľuďom žiaru nebeskú,
tu spadol tvárou na cestu.
Chlapec tak ľúbil,
veď bol to chlapec muž
a všetkým ľuďom sľúbil,
že nájde slnka lúč.
Na ceste ostal ležať sám,
sťa výkrik k samým nebesiam,
kde sa to stalo, nevie nik,
ten chlapec však bol mučeník.
Na ceste ostal ležať sám,
sťa výkrik k samým nebesiam,
kde sa to stalo, nevie nik,
ten chlapec však bol mučeník.
Na ceste ostal ležať sám ...
|