Pár prostých viet,
pieseň, čo hrám,
dnes prišla v liste
ráno k nám.
Boli v ňom pozdravy
a smiech letných nocí,
čo sprevádzal nás,
čo spriadal rýmy básne.
Spomienky vzácne nám
vždy zostanú,
hoci stokrát sa vrátime
na miesta krásne.
Hľadáme verše na Balaton,
stále nás láka jak vábny tón,
akvarel rán krášli letný čas,
jazero rozpúšťa každý nápad, túžbu v nás.
Každý rok nás víta Balaton,
počuť tu priateľský družný tón,
ak si chceš oddýchnuť,
vzduch ti tu vráti chuť,
príď len sem, neváhaj už.
Jeseň sa vrátila
a s ňou chladné rána,
len spomienka zostáva nám pritom s ním.
Zima už hlási príchod
jak biela vrana,
už chystáme výlet nový s nadšením.
Budúci rok volá Balaton,
opäť už nás čaká letný zhon,
závora dvíha sa v našich snoch,
kedyže už príde dovolenka pre nás dvoch.
Vezieme piesne na Balaton,
k srdcu nám prirástol každý tón,
hráme ich priateľom,
šťastia je plný dom,
každý v nich blízkym sa zdá.
Jeseň sa vrátila
a s ňou chladné rána,
len spomienka zostáva nám pritom s ním.
Zima už hlási príchod
jak biela vrana,
už chystáme výlet nový s nadšením.
Hľadáme verše na Balaton,
stále nás láka jak vábny tón,
akvarel rán krášli letný čas,
jazero rozpúšťa každý nápad,
každý nápad, túžbu v nás.
Každý rok nás víta Balaton,
počuť tu priateľský družný tón,
ak si chceš oddýchnuť,
vzduch ti tu vráti chuť,
príď len sem, neváhaj už.
|
Ľubo Belák:
