Človeče, postoj chvíľu,
niečo ti rozpoviem,
z vrcholov hôr, kde orol lieta
a pramení rieka,
prekroč svoj tieň.
Nad Tatrami sa blýska,
páni do nás stále bijú,
tak pozri sa zblízka,
nech hrdlo ti stíska,
keď vlci vyjú.
Otčina moja, ja mám ťa rád,
kde každý nájde svoj pokoj a mier,
v tvojich žilách tečie a vrie krv Slovanov,
na to nikdy nezabudneme.
Pomerne sa už, bratia,
v slovenskom lone zrodení,
veď supy sa zlietnu,
na našu slobodu striehnu,
vždy po zotmení.
Zbavme sa navždy okov,
nechoďme do ústrania,
v mene našich predkov
dosť bolo mŕtvych svedkov,
veď sme Slovania.
Otčina moja, ja mám ťa rád,
kde každý nájde svoj pokoj a mier,
v tvojich žilách tečie a vrie krv Slovanov,
na to nikdy nezabudneme.
Otčina moja, ja mám ťa rád,
kde každý nájde svoj pokoj a mier,
v tvojich žilách tečie a vrie krv Slovanov,
na to nikdy nezabudneme.
Človeče, postoj chvíľu,
niečo ti rozpoviem,
z vrcholov hôr, kde orol lieta
a pramení rieka,
prekročme svoj tieň.
|
Paľo Drapák:
Paľo Drapák:
