Priskoro ráno,
hmm, telefón zvoní,
ospalo dvíham,
óó, prepáčte, omyl.
Čo teraz cítim,
je vášnivá chuť
byť nezdvorilá,
óó, neviem, kto si ty.
Volal si snáď po stý raz,
no na viac čakám márne.
Neznámy hlas z telefónu,
ostýchavý anonym ma neprestajne láka,
to snáď pôjdem od domu k domu
a raz si ťa nájdem, kde ma čakáš.
Neznámy hlas z telefónu,
ostýchavý anonym, čo ma neprestajne láka,
to snáď pôjdem od domu k domu
a raz si ťa nájdem, kde ma čakáš, jéé.
Je skvelé ráno,
hmm, takže ti volám,
ospalo dvíhaš,
óó, máš hlas ako školák.
Veľmi ma dráždi,
že nemáš pre mňa dosť milých slov,
hmm, preto raz navždy
vezmi, prosím, láskavo na vedomie to že.
Som hlas v tvojom telefóne,
podpísaný anonym, čo ťa stále viacej láka,
nuž tak priznaj, že snívaš o mne,
kedy si ma nájdeš, stále čakám.
Som hlas v tvojom telefóne,
podpísaný anonym ťa stále viacej láka,
tak priznaj, že snívaš o mne,
kedy si ma nájdeš, stále čakám.
Som hlas v tvojom telefóne,
podpísaný anonym, čo ťa stále viacej láka,
no tak priznaj, že snívaš o mne,
ó, jéé, stále, stále čakám.
|
