Pamätám na jedno také miesto,
pamätám na jeden biely dom,
neviem, ale kade, ktorou cestou,
tam dá sa ísť, zabudol som.
Psíča čierne v záhrade tam skáče,
divý vinič visí z bielych stien,
dávajú si kvety, kvetináče,
muškáty krásne, tam do okien.
Keď sa zmráka, prvé hviezdy svietia,
nehou viečok oči prikryjem,
vidím vtáka v noci ako vzlieta,
vidím v spánku ako krídlom hladí zem.
A ja snívam, že som sa zas vrátil,
vrátil do minulých dní,
kvety muškátové slnka lúča zláti
a že v záhrade zas sladko sa mi sní.
Pamätám sa ešte na koláče,
nehu rúk, čo prikrývali stôl,
polievali v oknách kvetináče,
vždy mali liek na mladý bôľ.
Niet ho viac už, bože, to sa stáva,
neviem nájsť ten čarokrásny dom,
kde tá drahá striebrovlasá hlava
svietila nám vždy za oknom.
Keď sa stmieva, prvé hviezdy svietia,
nehou viečok oči prikryjem,
vidím vtáka v noci ako vzlieta,
vidím v spánku ako krídlom hladí zem.
A ja snívam, mne tak aspoň zdá sa,
kráčam cestou do polí
a tých okien známych muškátová krása
čo mi kýva z diaľky, tá ma zabolí.
La la la la ...
A ja snívam, mne tak aspoň zdá sa,
kráčam cestou do polí
a tých okien známych muškátová krása,
čo mi kýva z diaľky, tá ma zabolí,
a tá krása, tá ma zabolí.
|
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
Karol Duchoň:
