Neviem prečo sa toho bojím,
už k tebe nič necítim,
nechcem ťa už vidieť,
ani nenávidieť.
Tam, kde sa naše cesty spoja,
všetky naše priateľstvá zhoria,
už na teba tak často nemyslím,
no občas na teba pesničku vymyslím.
Nemôže to tak byť,
nemôžem ťa ľúbiť,
všetko by sa pokazilo
a priateľstvo sa zničilo.
Chcem na teba zabudnúť,
od zeme sa rýchlo odtrhnúť,
chcem na teba zabudnúť,
to chcem.
Môjmu srdcu nerozkážem,
možno to nedokážem,
môjmu srdcu nerozkážem,
to nie.
Ja ti klamať nebudem,
radšej sama sebou zostanem,
ja ti klamať nebudem,
to nie.
Umenie je ako dar,
ako láska k ľuďom,
ja k tebe nič necítim,
napíš si, moja minulosť.
No stále sa bojím,
ak ťa zas uvidím,
možno sa do teba
ešte raz zaľúbim.
Nemôže to tak byť,
nemôžem ťa ľúbiť,
všetko by sa pokazilo
a priateľstvo sa zničilo.
Chcem na teba zabudnúť,
od zeme sa rýchlo odtrhnúť,
chcem na teba zabudnúť,
to chcem.
Môjmu srdcu nerozkážem,
možno to nedokážem,
môjmu srdcu nerozkážem,
to nie.
Ja ti klamať nebudem,
radšej sama sebou zostanem,
ja ti klamať nebudem,
to nie.
Môjmu srdcu nerozkážem,
možno to nedokážem,
môjmu srdcu nerozkážem,
to nie.
Ja ti klamať nebudem,
radšej sama sebou zostanem,
ja ti klamať nebudem,
to nie, to nie.
|
