Mám rád ten kraj s vôňou lúk, šum bielych briez, slnka lúč, rád cítim máj z útlych rúk, mám v ríši snov z púpav kľúč, mám rád ten kút, známu tvár, dlaň láskavú, vrások pár. Hraj mi, hraj, rodný kraj, pieseň tú, čo poznám z detských liet, tak mi hraj, len mi hraj, pieseň tú, nad ktorú krajšej niet. A tichá rieka nech nenarieka, veď prídem zas. Hraj mi, hraj, rodný kraj, pieseň tú, čo poznám z detských liet, tak mi hraj, len mi hraj, pieseň tú, nad ktorú krajšej niet. A tichá rieka nech nenarieka, veď prídem zas. Striebro padá do vlasov, čas nemá čas, uteká, zem skryla chlieb do klasov, znie pieseň rúk odveká, píšem rým v tieni smrekov, ten pretrvá sto vekov. Hraj mi, hraj, rodný kraj, pieseň tú, čo poznám z detských liet, tak mi hraj, len mi hraj, pieseň tú, nad ktorú krajšej niet. A tichá rieka nech nenarieka, veď prídem zas. Hraj mi, hraj, rodný kraj, pieseň tú, čo poznám z detských liet, tak mi hraj, tíško hraj, pieseň tú, nad ktorú krajšej niet. A tichá rieka už nenarieka, prišiel som zas. Striebro padá do vlasov, čas nemá čas, uteká, zem skryla chlieb do klasov, znie pieseň rúk odveká, píšem rým v tieni smrekov, ten pretrvá sto vekov. Píšem rým v tieni smrekov, ten pretrvá sto vekov.