Bim, bam, bim, bam,
zvon už zvoní,
violu si berie saxofón
a keď sa k nej nežne skloní,
v sále zrazu počuť každý tón.
Povie nie, či povie áno,
na tom slove veľa záleží,
aj keď možno ešte ráno
zvoniť budú zvony na veži.
Ach, to je krása,
ach, to je krása,
o chvíľu bozká ženích
nevestu.
A ona, zdá sa,
z vďaky mu zasa
pripichne husľový kľúč
na cestu.
Saxofón sa šťastne tvári,
všetci hostia sú dnes dojatí,
svadba nie je láry-fáry,
svadbu mať sa zrejme oplatí.
Detský zbor:
A keď dvadsať rokov minieme
a budeme toľkí od zeme,
tiež sa zrejme oženíme,
na svadbu vás potom pozveme.
Ach, to je krása,
ach, to je krása,
čaká ich život
pestrý, prepestrý.
Ach, to je krása,
tí dvaja, zdá sa,
budú hrať navždy
v jednom orchestri.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Helena Blehárová:
