Len pochabých a letných slov príval,
tvoj každý list vždy v obálke skrýval,
na strunách lásky bol si vždy hráč,
po rokoch aspoň priznať sa ráč.
Vložil si do viet sľubov a vášne,
až dnes viem, že ťa nesmiem brať vážne,
kockami slov len ďalej si hádž,
veď si hráč, veľký hráč.
Rád meníš pár často v nepár,
v lásky hrách máš svoj štýl,
dávno som nie taká slepá,
rozvod zniesť mám dosť síl.
Už netreba ti vzletných slov príval,
pod ktorými si pretvárku skrýval,
vidím ti v tejto hre do karát
a ty hráš,
tentokrát márne,
veď dobre viem, že nemáš ma rád.
Vidím ti v tejto hre do karát
a ty hráš,
tentokrát márne,
veď dobre viem, že nemáš ma rád.
Veď dobre viem, že nemáš ma rád.
|