Čierny vták,
ty, čo v prázdnom nebi spíš,
čierny vták,
noc sa láme, je v nej kríž.
Už ťa cítim prilietať,
už ťa cítim osud brať,
noc sa láme s krížom,
takým úzkym ako zvon,
čierny vták.
Čierny vták,
viem, čo chceš vyrozprávať,
čierny vták,
o tej chvíli, keď sa had
ukryl v tráve pod kameň,
aby striehol na amen,
ten deň s krídlom zo smoly
ešte stále zabolí,
čierny vták.
Veď detská tvár
nebom pláva
a drevo má,
vo mne spáva
tridsať zím.
Čierny vták,
v očiach cítim praskať soľ,
čierny vták,
hneď si krídlom zamietol,
stále krúžiš v spomienkach,
kde sa z vápna dvíha prach,
ako z plátna v rokline
a nie ústa nevinné,
čierny vták.
A detská tvár
nebom pláva,
ó, ó, kým drevo má,
vo mne spáva
od tých čias.
Čierny vták,
v očiach cítim praskať soľ,
čierny vták,
svoju tvár si zamietol,
ten deň s krídlom zo smoly
ešte stále zabolí
a to vzlietlo zase z chmár,
ja ťa vážne zaklínam,
nikdy viac, nikdy viac.
Nikdy viac.
|