Zhasli svetlá bez hymny víťazov,
sláva končí lúčením,
autogramy, tak krásne zbytočné,
za úsmev smäd vymením.
A volant v rukách, oči krvavé,
hotelová izba všetko vie,
to hlasné ticho láme víťazov,
nie je na neho liek.
Tak zlostne sám,
sám bez teba si pripadám
a neviem, čo s tým,
čo s tým robiť mám.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
ostávam len
tvoj vždy verný tieň.
Pieseň lásky, banálna téma,
banálne si však stále moja žena.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
ó, to viem.
Návraty domov bez hymny víťazov,
ešte dva kroky a známa tvár,
len spánok, zdá sa, je tvoj spoločník,
o chvíľu v ústach ťa mám.
Tak zlostne sám,
sám bez teba si pripadám
a neviem, čo s tým,
čo s tým robiť mám.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
byť stále tvoj
vždy verný tieň.
Ostávam len tvoj
vždy verný tieň,
chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem.
Pieseň lásky, banálna téma,
banálne si však stále moja žena.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
ó, ó, jéé.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
byť stále tvoj
vždy verný tieň.
Ostávam len
tvoj vždy verný tieň,
chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem.
Pieseň lásky, banálna téma,
banálne si však stále moja žena.
Chcem ti slúžiť,
slúžiť len ti chcem,
ó, to viem.
|
Lucie Bílá:
Kryštof:
Banket:
Bažant Pohoda:
