Tá noc je zlá,
nemôžem spať,
zrazu si tu
a vietor v dverách.
Prečo mám
vankúš od sĺz mokrý,
tak buď ku mne dobrý,
ešte mi raz slzu zotri.
Do vlasov mi
slovo láska
ticho padá.
Neber ho späť,
nechaj mi ho,
mám ťa rada.
Vo vlasoch ukrytý
jediný bozk,
pohladenie,
je toho dosť,
najhlbšie však
zapadlo tam
slovo láska.
Z mojich vlasov
vietor si tká
hustý závoj.
Mal si ich rád,
pozri na mňa,
už sa neboj.
Že budem v tráve zas
hviezdu hľadať,
už predsa viem,
nemáš ma rád,
nechaj mi však
vo vlasoch to
slovo láska.
Príval vlasov mi skryl
čudný smútok očí,
ty si nepochopil,
že tonú v plači.
Vietor berie slová,
splín ku mne sadá,
daj na lásku znova,
veď ju každý hľadá.
Z mojich vlasov
vietor si tká
hustý závoj.
Mal si ich rád,
pozri na mňa,
už sa neboj.
Že budem v tráve zas
hviezdu hľadať,
už predsa viem,
nemáš ma rád,
nechaj mi však
vo vlasoch to
slovo láska.
Dá da dá da dá ...
|
Anna-katarina:
Gabriela Hermelyová:
Gejza Dusík:
Gejza Dusík:
