Som žena, priateľ človeka,
ja čisté plachty prezliekam
a vláčim domov zásoby
a občas čosi zarobím
a snívam, asi omylom
o domčeku a o milom.
Som žena, priateľ človeka,
stále sa náhlim bohviekam,
kam čert nemôže, pošle mňa
a som až smiešne dojemná
a večer hľadím na steny,
ja blbé dieťa šťasteny.
Som žena, som tá odvedľa,
slobodná, čo sa rozviedla,
hádžu mi stále do schránky
reklamy, výzvy, pozvánky,
majú ma všetci v zoznamoch
a to, čo skrývam, pozná boh.
Som žena, priateľ človeka,
obliekam sa a vyzliekam,
ja som tá, čo sa nabehá,
poctivo platím DéPéHá,
vlasy som si už skrátila
a spomienok mám na kilá.
Som žena, som tvoj verný pes,
tak pohladkaj ma ešte dnes
a viac mi ani netreba,
raz za to prídem do neba,
zvieratko z rodu domácich,
naháňam prácu po práci.
Som žena, som tvoj prívesok,
nemám čarovný oriešok,
z raja ma vyhnal muž, nie boh
a zostarla som pri deťoch,
topánky mávam rozbité,
keď hľadám drobné po byte.
Som žena, tvoja ozdoba,
tak to sa na mňa podobá,
ja nemám dózu na perly,
veď nie som žiadna z Beverly,
fľaše ti skrývam za skriňu,
zohrievam chladnú perinu.
Som žena, priateľ človeka.
|
Jana Hubinská:
Ewa Farna:
Peter Bažík:
