Večná Seina šumieť neprestáva,
spieva mi to meno, ktoré zavolám,
môj breh neozdobí pokoj páva,
neutlmí najskvostnejší drahokam.
Pre tú chvíľu som sa narodila,
pre to jedno miesto z celej planéty,
pre chvíľu, keď krv mi bledne v žilách,
pre malý bod zeme, kde si práve ty.
Milujem ťa na samé dno vášne,
nezmrazí ma osuheľ a inovať,
milujem ťa horko, ba nie strašne,
pretože som na svet prišla milovať.
Milujem ťa večne v bludnom kruhu,
v ktorom nieto jednej šťastnej cesty späť,
vypijem ťa jak obloha dúhu,
neprestane ma však páliť slaný smäd.
Neprestane láska, nesmie prestať,
lebo smäd vypadol k slepým lastúram,
milujem ťa a som tvoja cesta,
kráčaj ticho, všade krehkú lásku mám.
Láska vo mne dýcha, vo mne spáva,
ja pre svoju lásku, drahý, zhynúť viem,
ako Seina šumieť neprestáva,
milujem ťa, milujem ťa, milujem.
Milujem ťa, milujem ťa, milujem,
milujem ťa, milujem ťa, milujem,
milujem ťa, milujem ťa, milujem,
milujem ťa, milujem ťa, milujem.
|
Emília Došeková:
