Kde sú tie časy,
keď v sobotu sa
do práce chodilo
a napriek starostiam
málo detí
do škôlky vodilo.
Jediný elektrický spotrebič
v rodine bol vysávač,
teraz mi je už z nich všetkých nanič,
len samé vypni a stlač.
Uznajte, že nemá kto žiakovi
v škole ani riadne tresknúť,
keď zadymí všetky záchody
a oči sa mu budú lesknúť.
Nás si pán učiteľ zavolal rád
utrieť prach do kabinetu,
potom to dostalo rýchly spád,
no vychoval nás hádam k svetu.
Tehlové sídliská,
aerobik v Sokole,
hojdačky, ihriská,
skrývačka v kostole.
Turecký med,
zemiakový cukor,
pelendrek
a do polievky puchor,
len drevené autíčka
a plyšová mačička.
S radosťou sa chystáme
na zber papiera,
kultúru nám dávajú,
balet, opera.
Hej, rup.
Zábavy, brigády,
ozdobené
alegorické vozy,
tepláky, hrubé svetre
pletené,
výrazné znaky tej doby.
Boli to pre nás tie najkrajšie dni,
vždy plné pokoja, lásky,
aj dnešný svet možno nie je zlý,
smutné sú výplatné pásky.
Tehlové sídliská,
aerobik v Sokole,
hojdačky, ihriská,
skrývačka v kostole.
Turecký med,
zemiakový cukor,
pelendrek
a do polievky puchor,
len drevené autíčka
a plyšová mačička.
S radosťou sa chystáme
na zber papiera,
ako nám to kázali.
Na rozlúčku podávam si
ruku s ručičkami z hodiniek
a poviem: Ručičky bozkávam.
|
Lojzo:
Lojzo:
Lojzo:
Tomáš Bezdeda:
