Dnes už viem,
čo je pýcha, pád a bôľ,
dnes už viem iste,
kto bol priateľ môj,
podal mi ruku,
keď som zakopol,
áno, to bol
ten pravý priateľ môj.
Priateľstvo rodí sa
jak plynie čas,
priateľstvo nekúpiš
a nevyhráš,
dozrieva v spŕške
tvrdých rán a striel,
dnes to už veľmi dobre viem,
áno, dnes to už jasne viem.
Keď sa po rokoch stretnú priatelia,
spomienky premietnu sa, potešia,
vrátiť by chcel sa znovu každý z nás
do školských lavíc medzi svojich zas.
Vrátiť späť chvíle čisté, plné krás,
ktoré už dnes nám navždy odvial čas,
uvidieť oči milé, ktoré nás
učili v škole čím viac spoznávať,
spoznávať, čo je dobré a čo zlé
a zistiť akí sme.
Každého inde odvial rýchly čas,
spomienky zostali však navždy v nás,
pravé priateľstvo to je večný hlas,
hlas srdca, ktorý v sebe máš.
Dnes už viem,
čo je pýcha, pád a bôľ,
dnes už viem iste,
kto bol priateľ môj,
podal mi ruku,
keď som zakopol,
áno, to je ten priateľ môj,
áno, to je ten priateľ môj.
Keď sa po rokoch stretnú priatelia,
spomienky premietnu sa, potešia,
vrátiť by chcel sa znovu každý z nás
do školských lavíc medzi svojich zas.
Vrátiť späť chvíle čisté, plné krás,
ktoré už dnes nám navždy odvial čas,
uvidieť oči milé, ktoré nás
učili v škole čím viac spoznávať,
spoznávať, čo je dobré a čo zlé
a zistiť akí sme.
Nie je mnoho takých slov ako priateľstvo,
sú prosté, ale nevyhnutné,
niekedy ich vyslovujeme príliš často
a tak sa nám zdajú všedné a obyčajné,
no kto v živote aspoň raz
spoznal ich pravú cenu,
už im nikdy neukrivdí,
pretože ich cena je cenou
a zmyslom nášho života.
Keď sa po rokoch stretnú priatelia,
spomienky premietnu sa, potešia,
vrátiť by chcel sa znovu každý z nás
do školských lavíc medzi svojich zas.
Vrátiť späť chvíle čisté, plné krás,
ktoré už dnes nám navždy odvial čas,
uvidieť oči milé, ktoré nás
učili spoznávať.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
