Sklíčka dávnych stretnutí
dnes v očiach mám,
iba tým som náhle bohatá.
Zopár vrások vôkol úst
je múdra odplata
za priazeň lásky, za román.
Horúcou lúkou bosá ísť
a padnúť tvárou do tieňa,
byť aspoň chvíľu
ako tráva skosená,
rannú rosu zbierať v jamkách líc.
Prstom túžby zaklop na môj driek,
tak ako dážď,
zo spomienok trhám šnúrky liet.
Dnes mám chuť tajné vrátka nájsť
a láskou znieť,
pri labutej piesni, ktorú hráš.
Horúcou lúkou bosá ísť
a padnúť tvárou do tieňa,
byť aspoň chvíľu
ako tráva skosená,
rannú rosu zbierať v jamkách líc,
rannú rosu zbierať v jamkách líc,
rannú rosu zbierať v jamkách líc.
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
