Marcela Laiferová

Hore nad mestom v tichých záhradách, kde človek slnku kráča oproti, v zajatí svojej vlastnej samoty, žije tam jeden maliar skúsený, čo dávno našiel svoje miesto v umení. Nad mestom maliar, nad mestom maliar, hore v záhradách, prebúdza svoje oči na plátne, užíva si búrky závratné a je mu jedno, kto ho ocení, pretože našiel svoje miesto v umení. Hore nad mestom, hore nad mestom, v tichých záhradách, kam nedolieha hurhaj ulice, maľuje maliar denne kytice a jeho pokoj z toho pramení, že z kytíc ukryl svoje miesto v umení, v umení. Kde sa on nabral hore v záhradách, do kytíc svoju dušu uložil a keby ešte dvesto rokov žil, nič sa už na tom fakte nezmení, že rád našiel svoje miesto v umení. Občas ho bolia, občas ho bolia ostré výčitky, ktoré sú ako rany na líce, prečo vraj kreslí stále kytice, nech konečne už tému zamení, aby tak našiel svoje miesto v umení, v umení. On však vraj kreslí len to, čo má rád a vyvrátil už dávno poveru, že platná je len šírka záberu a vie, že ten je pre kumšt stratený, čo prejav citov hľadá v úzkom umení. A tak nad mestom a tak nad mestom, hore v záhradách, kde vládne ticho, pohoda a mier, krčí sa skromný, malý ateliér, srdcom a prácou denne zdobený, ale to veď platí v živote aj v umení.

Marcela Laiferová - Kytica

💬 Komentáre

Pridať komentár

ℹ️ Marcela Laiferová - Kytica

🔥 TOP piesne

Prihlásenie