Peter:
Slnko ľudí budí, už je ráno,
s prvou kávou vraciam noci sen,
o chvíľu sa pustím cestou známou,
preč zo štyroch spoľahlivých stien.
Júlia:
Mesto vstáva, zhasínajú svetlá,
ako hviezdy, už ich nevidieť,
dávno tomu, čo som ticho stretla,
nepomôže útek, ticha niet.
Spolu:
Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí.
Júlia:
Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl.
Spolu:
Dobiehame, stíhame vlaky
s časom opreteky.
Júlia:
Len aby si stále mal,
stále mal dosť síl.
Peter:
Klaksón trúbi, v uliciach je nával,
možno hlava trochu zabolí,
sú však chvíle, nepomáha káva,
nájdime si cestu do polí.
Júlia:
Mesto tíchne, zažínajú svetlá,
dnešný deň nás asi unavil,
dávno tomu, čo som ticho stretla,
nájdime ho, aby človek žil.
Spolu:
Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí.
Júlia:
Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl.
Spolu:
Dobiehame, stíhame vlaky
s časom opreteky.
Júlia:
Len aby si stále mal,
stále mal dosť síl.
Spolu:
Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí.
Júlia:
Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl.
Spolu:
Dobiehame, stíhame vlaky
s časom opreteky.
Júlia:
Len aby si stále mal,
stále mal dosť síl.
Spolu:
Tak sa všetci náhlime a každý kdesi letí.
Júlia:
Dlhé trate áut sú náš dnešný štýl.
Spolu:
Dobiehame, stíhame vlaky
s časom opreteky.
Júlia:
Len aby si stále mal,
stále mal dosť síl.
|
