Váhala,
v šálke chladol čaj
a náhlil čas.
Váhala,
hoci som jej sľúbil raj.
Váhala
a mne slabol hlas
a v jej očiach jas.
Miešal som čaj,
sľuboval raj,
no nech som robil, čo chcel,
ona stále váhala.
Ja prinesiem snáď okovy,
veď to sa dnes už nerobí,
aby muž žene kľačal pri nohách.
Vraj je to vecou výchovy,
vraj v mútnych vodách ja lovím,
ja podsypem jej pri úteku hrach.
Váhala,
so šálkou sa hrala,
zhorkol plán.
Váhala
a vstala,
vraj nemá čas.
Váhala
a mne slabol hlas,
v jej očiach jas.
Vylial som čaj,
sľuboval raj,
no nech som robil, čo chcel,
ona stále váhala.
Dal som jej na prst obrúčku
a pridal som k nej poučku,
že utečie jej aj posledný vlak.
A ona na to: Nevravte,
tak rýchlo ten vlak vypravte.
A mňa v tej chvíli skoro trafil,
proste som sa nahneval.
Ja prinesiem snáď okovy,
veď to sa dnes už nerobí,
aby muž žene kľačal pri nohách.
Vraj je to vecou výchovy,
vraj v mútnych vodách ja lovím,
ja podsypem jej pri úteku hrach.
Ja prinesiem snáď okovy,
veď to sa dnes už nerobí.
|