Doslova čítam ti z pier,
tak aj, keď neveríš, ver,
že múdrosť nie je z kníh,
je v nás ako čas.
A už len s tebou mohol byť,
čo máme pevné, skryjeme do hlbín,
nech slovo navždy zmysel má,
nie som prvá, no túžim byť posledná.
Tak kým tu sme,
poďme ľúbiť z plných síl,
ak ľuďmi smieme byť,
môžeme plakať, smiať sa
a učiť z vlastných chýb.
Lebo tvoríme
tvory omylné
a máme šťastie,
že život krásne pominie.
Čo po nás zostane,
možno len pocity,
mne stačí jediný,
že si ty.
Doslova čítam ti z pier
a ak mi neveríš, spýtaj sa
a presne mier,
ak túžiš ísť, tak choď,
ak chceš, sa vráť,
nech stane sa, čo má sa stať.
Doslova čítam ti z pier
a cítim teplo našich tiel,
veď ma už poznáš po mene,
divoká krv, divoké korene.
Kým tu sme,
poďme ľúbiť z plných síl,
ak ľuďmi smieme byť,
môžeme plakať, smiať sa
a učiť z vlastných chýb.
Lebo tvoríme
tvory omylné
a máme šťastie,
že život krásne pominie.
Čo po nás zostane,
možno len pocity,
mne stačí jediný.
Lebo tvoríme
tvory omylné
a máme šťastie,
že život krásne pominie.
Čo po nás zostane,
možno len pocity,
mne stačí jediný,
že si ty.
Že si ty,
že si ty.
|
Slávka Tkáčová:
Slávka Tkáčová:
Slávka Tkáčová:
