Zobral čas,
čo požičal detským hrám,
kde vládne kráľ piatim jazerám,
viem o šťastí,
viem, čo znamená,
budeš kráľ.
Hoc neverím už
detským predstavám,
na jeden sen
sa živo pamätám,
že s vánkom čuchrám
hlávky púpavám,
krídla mám.
A letím,
letím nad morom kvetín,
v spleti klasických sietí,
v ktorých slnko sa hrá.
A keď padám,
na obláčik si sadám,
z výšok belasých hľadám,
kam so mnou letieť máš.
Kto nikdy nesníval,
nech nestraší,
že všedný deň sny
navždy zaplaší.
Kým ty ma ľúbiš,
slovám trúchlivým
neverím.
Tie tvoje prsty,
sláčik na husliach,
češem ťa ako
vánok v púpavách.
Ach, tvojim ústam,
keď sa odovzdám,
krídla mám.
A letím,
letím nad morom kvetín,
v spleti klasických sietí,
v ktorých slnko sa hrá.
A keď padám,
vystrieš dlaň, ktorú hľadám,
a som šťastná a nespím,
hoci letím vo snách,
(hoci letíš vo snách).
Lebo nad morom kvetín
nesieš ma na rukách,
nesieš ma na rukách,
nesieš ma na rukách.
|
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
Jana Kocianová:
