Na dunajskom nábreží sme stáli
bez slovíčka jak dvaja cudzí,
kde sme sa vždy tešili a smiali,
trhali sa putá dvoch ľudí.
Odrazu však polnoc bila v diali,
tak ako pri prvom stretnutí,
Vianoce nás do biela zaviali
a vtom, vtom sa naše srdce ozvali.
Do zajtra čakaj,
keď mi navždy odchádzaš,
do zajtra čakaj,
na všetko si spomeň.
Nech neodbijú
hodiny našej lásky,
veď zajtra možno krásny
zas bude deň.
Do zajtra čakaj
a nezabudni na mňa,
veď neodchádzaj,
kam pôjdeš do neznáma?
Celý svet nedá
to, čo moje srdce vie ti dať,
nuž dovidenia,
do zajtra snáď.
Odrazu však polnoc bila v diali,
celkom tak ako pri prvom stretnutí,
Vianoce nás do biela zaviali,
a vtom, vtom sa naše srdce ozvali.
Do zajtra čakaj,
keď mi navždy odchádzaš,
do zajtra čakaj,
na všetko si spomeň.
Nech neodbijú
hodiny našej lásky,
veď zajtra možno krásny,
zas krásny bude deň.
Do zajtra čakaj
a nezabudni na mňa,
veď neodchádzaj,
kam pôjdeš do neznáma?
Celý svet nedá
to, čo len moje srdce vie ti dať,
nuž dovidenia,
ale dovidenia, dovidenia,
do zajtra snáď,
nuž dovidenia, hmm,
do zajtra snáď.
|
Paľo Hammel:
