Volám ťa lesom,
volám ťa horou,
ozvena biela vracia
späť môj hlas.
Dolina tichá
pod snehom vzdychá,
so mnou sa pýta,
kto rozlúčil nás.
Sťa vietor chladný
zvuk tvojich lyží
rozochvel ticho v ihličí.
Nad čerstvou stopou
prúd snehu zostal
a ja tú stopu nezničím.
Možno to jedna vločka biela
sedí nad tvojim obočím,
možno mi ona, nie tvoje oči,
povedať čosi chcela.
Hádam sa jedna z iskričiek snehu
na mojom líci roztopí,
snáď je to slza, čo hľadá nehu,
možno tú slzu pochopíš.
Tada daba daba dab ...
Volám ťa lesom,
volám ťa horou,
ozvena biela vracia
späť môj hlas.
Dolina tichá
pod snehom vzdychá,
so mnou sa pýta,
kto rozlúčil nás.
Sťa vietor chladný
zvuk tvojich lyží
rozochvel ticho v ihličí.
Nad čerstvou stopou
prúd snehu zostal
a ja tú stopu nezničím.
Možno to jedna vločka biela
sedí nad tvojim obočím,
možno mi ona, nie tvoje oči,
povedať čosi chcela.
Hádam sa jedna z iskričiek snehu
na mojom líci roztopí,
snáď je to slza, čo hľadá nehu,
možno tú slzu pochopíš.
Možno tú slzu pochopíš,
možno tú slzu pochopíš,
|