Kráčame si ruka v ruke snivou cestou,
pod nohami stráca sa nám zem,
stratili sa ulice a celé mesto,
zostal iba chodník smerom sem.
Prekročíme potichúčky bránu dúhy,
pňom porátaš letokruhy,
ponáhľaj sa, čo ak skúsi niekto druhý,
naše tiché miesto nájsť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, čo sa v tráve mnohým stáva,
ó, ó, poď, radšej nechajme ju rásť,
tú trávu rásť, do zajtra rásť.
Kamže spolu kráčame sa kdekto pýta,
ja si vtedy vymyslím, čo chcem,
v tejto veci som tak trochu zanovitá,
kto má vedieť, že chodíme sem.
Nie je to kraj sveta kam nás nesú nohy,
však pre nás tam kvitnú hlohy
a že máme pre prírodu zvláštne vlohy,
ľahko je to miesto nájsť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, čo sa v tráve mnohým stáva,
ó, ó, poď, radšej nechajme ju rásť
tú trávu rásť, do zajtra rásť.
Až bude pokosená tráva,
málokto takej odoláva,
viem, čo sa v tráve mnohým stáva,
ó, ó, poď, radšej nechajme ju rásť
tú trávu rásť, do zajtra rásť.
|
