Jiří: Už dvadsať dní
a dvadsať nocí
nemôžem usnúť
a niet už obchodu,
kde nebol by som
nakuknúť.
Kde by mali
darček malý,
kde by mohli mi to,
čo nemáš, ponúknuť.
Viem, že máš
francúzsky lak na nechty
a bledý rúž,
taliansky kardigan
a ruský parfém
dávno už.
Tak si vravím,
čím ti spravím
radosť, povedz sama
a mňa viac nemuč.
Helena: Ak vieš,
čím sa vo snách vždy súžim,
tak splň, čo mi v očiach vidíš.
Jiří: Tvoj sen
poznať oddávna túžim,
splním všetko, čo chceš si priať,
vrav a uvidíš.
Helena: Už dvadsať dní
a dvadsať nocí
nemôžem usnúť,
tri slová lásky
chcem ti, milý,
tíško pošepnúť.
Mám ťa rada,
veľmi rada,
na to už, prosím,
nikdy nesmieš zabudnúť.
Nechcem mať
francúzsky lak na nechty
a bledý rúž,
tie veci stratili na cene
u mňa dávno už,
Ľúbiť teba
viac jak seba,
po tom šťastí túžim dávno,
pochop už,
po tom šťastí túžim dávno,
pochop už.
|