Jemnulinký dážď
vpíja sa do krás
ospalých, čo
skrýval sneh a mráz.
Klíči, ožíva
spiaca krajina,
zlaté lúče
zahrejú aj nás.
Tichý bzukot včiel
prebúdza deň,
žiara žltých hviezd
povedie všetkých sem.
Tu, kde dýcha starý kmeň,
jeho múdrosť, žime preň,
jarná vôňa
objíma zem.
Skĺzla perina,
pod ňou sa rozpína
krehká krása,
ľahulinký plášť.
Z diaľky zavolá
oáza pokoja,
poď sa túlať,
úsmev vnútri nájsť.
Tichý bzukot včiel
prebúdza deň,
žiara žltých hviezd
povedie všetkých sem.
Tu, kde dýcha starý kmeň,
jeho múdrosť, žime preň,
jarná vôňa
objíma zem.
Á, á, á ...
Tichý bzukot včiel
prebúdza deň,
žiara žltých hviezd
povedie všetkých sem.
Tu, kde dýcha starý kmeň,
jeho múdrosť, žime preň,
jarná vôňa
objíma zem.
Tichý bzukot včiel
prebúdza deň,
žiara žltých hviezd
povedie všetkých sem.
Tu, kde dýcha starý kmeň,
jeho múdrosť, žime preň,
jarná vôňa
objíma zem,
objíma zem.
|
