Bojím sa, keď prší,
chladí ma dážď,
ach, buď mi proti dažďu
viac ako plášť
a vezmi si ma snivú,
za noci zvlášť
na ramená.
Poznám sedem dolín,
sedmoro brál,
kde mohol by ma stretnúť
princ lebo kráľ
a ty by si tam nebol,
čo by ma hrial,
som stratená.
Som stratená,
už viem, čo tvoja láska
pre mňa znamená,
už dobre viem,
že topím sa v jej prudkom víre,
plná veľkých túžob a snenia,
splň sa moja vidina.
Čakám znamenia,
čo z hviezdnych ciest
a z hĺbky morí pramenia,
čo spečatia raz navždy,
že si môj, iba môj, večne môj,
moja láska jediná,
si môj.
Bojím sa, keď prší,
chladí ma dážď,
vždy buď mi proti dažďu
viac ako plášť
a vezmi si ma snivú,
túto noc zvlášť
na ramená.
Buď môj,
keď si môj,
nie som stratená.
|